Nikdy sme neboli bližšie

Trace:

Differences

This shows you the differences between two versions of the page.

Link to this comparison view

Both sides previous revisionPrevious revision
Next revision		Previous revision
tranzitologia [2023/06/02 17:07] – dusantranzitologia [2023/06/14 15:25] (current) – dusan
Line 1: Line 1:
-==Tranzitológia==+\\
  
-K obdobiu devätdesiatych rokov sa u nás zvykne vracať ako k prechodu demokracii. Predošlému systému došli sily a masové štrajky a demonštrácie v Československu, podobne ako v Poľsku, Maďarsku a širšom regióne priniesli slobodné voľby, ktoré dali vláde demokratickú legitimitu. Pri moci sa striedali rôzne konzervatívnejšie a liberálnejšie orientované zoskupenia. Pod ich vedením sme naskočili na rútiaci sa vlak kapitalizmu. Ak zatneme zuby, priblíženie sa politickému i ekonomickému štandardu západných spoločností malo byť len otázkou času.+==Tranzitológia, veda o prechode == 
 + 
 +DB: K obdobiu devätdesiatych rokov sa u nás zvykne vracať ako k prechodu demokracii. Predošlému systému došli sily a masové štrajky a demonštrácie v Československu, podobne ako v Poľsku, Maďarsku a širšom regióne priniesli slobodné voľby, ktoré dali vláde demokratickú legitimitu. Pri moci sa striedali rôzne konzervatívnejšie a liberálnejšie orientované zoskupenia. Pod ich vedením sme naskočili na rútiaci sa vlak kapitalizmu. Ak zatneme zuby, priblíženie sa politickému i ekonomickému štandardu západných spoločností malo byť len otázkou času.
  
 Ostatne ani nebolo na výber. Z každej strany bolo počuť, že pre všetky vlaky je konečná stanica len jedna. Už v prvých okamihoch prelamovania železnej opony bol víťazný naratív formulovaný jednoznačne. Francis Fukuyama v lete 1989 pre vplyvný konzervatívny časopis //The National Interest// opísal pád komunizmu veľkolepo ako hegeliánsku posthistorickú syntézu protipólov Studenej vojny v “západnú liberálnu demokraciu ako konečnú formu vládnutia.” Západná verzia demokracie ostala bez konkurencie. Fukuyama nástojil: “To, čoho môžeme byť svedkami, nie je len koniec Studenej vojny alebo uplynutie určitého obdobia povojnovej histórie, ale koniec dejín ako takých: čiže konečný bod ideologického vývoja ľudstva a univerzalizácia západnej liberálnej demokracie ako konečnej formy ľudskej vlády. [...] K víťazstvu liberalizmu došlo predovšetkým v oblasti ideí a vedomia, kým v skutočnom materiálnom svete je zatiaľ neúplné. [...] Existujú ale silné dôvody domnievať sa, že ide o ideál, ktorý bude riadiť hmotný svet dlhodobo.”((Francis Fukuyama, “The End of History?”, //The National Interest//, č. 16, leto 1989, s. 4. Preklad autora.)) Ostatne ani nebolo na výber. Z každej strany bolo počuť, že pre všetky vlaky je konečná stanica len jedna. Už v prvých okamihoch prelamovania železnej opony bol víťazný naratív formulovaný jednoznačne. Francis Fukuyama v lete 1989 pre vplyvný konzervatívny časopis //The National Interest// opísal pád komunizmu veľkolepo ako hegeliánsku posthistorickú syntézu protipólov Studenej vojny v “západnú liberálnu demokraciu ako konečnú formu vládnutia.” Západná verzia demokracie ostala bez konkurencie. Fukuyama nástojil: “To, čoho môžeme byť svedkami, nie je len koniec Studenej vojny alebo uplynutie určitého obdobia povojnovej histórie, ale koniec dejín ako takých: čiže konečný bod ideologického vývoja ľudstva a univerzalizácia západnej liberálnej demokracie ako konečnej formy ľudskej vlády. [...] K víťazstvu liberalizmu došlo predovšetkým v oblasti ideí a vedomia, kým v skutočnom materiálnom svete je zatiaľ neúplné. [...] Existujú ale silné dôvody domnievať sa, že ide o ideál, ktorý bude riadiť hmotný svet dlhodobo.”((Francis Fukuyama, “The End of History?”, //The National Interest//, č. 16, leto 1989, s. 4. Preklad autora.))
Line 11: Line 13:
 Postkoloniálna kritika rétoriky prechodu k demokracii bola výraznejšie bola formulovaná až v druhej dekáde nášho storočia.((Napr. Boris Buden, [[https://sok.bz/clanky/2010/boris-buden-deti-postkomunismu|"Děti postkomunismu"]], //Literární noviny//, č. 15, 2010.)) Upriamuje sa na vedľajšie efekty, externality, tohto procesu, ktoré nemožno vnímať bez jeho geopolitického kontextu. Rozširuje tak zúžený diskurz, ktorý bol pestovaný od 90-tych rokov najmä v programoch ašpirujúcich zmeniť správania nových slobodných občanov podľa pravidiel liberálnej demokracie a slobodného trhu. Octavian Eşanu tento diskurz pomenoval ako vedu o prechode, inými slovami ’prechodológiu’ (transitology), “hegemónny diskurz, ktorý v post-sovietskom priestore zaplnil ideologické vákuum, ktoré kedysi obýval marxizmus-leninizmus.”((Octavian Eşanu, //Transition in Post-Soviet Art: The Collective Actions Group Before and After 1989//, 2013, s. 3-4. Preklad autora.)) Postkoloniálna kritika rétoriky prechodu k demokracii bola výraznejšie bola formulovaná až v druhej dekáde nášho storočia.((Napr. Boris Buden, [[https://sok.bz/clanky/2010/boris-buden-deti-postkomunismu|"Děti postkomunismu"]], //Literární noviny//, č. 15, 2010.)) Upriamuje sa na vedľajšie efekty, externality, tohto procesu, ktoré nemožno vnímať bez jeho geopolitického kontextu. Rozširuje tak zúžený diskurz, ktorý bol pestovaný od 90-tych rokov najmä v programoch ašpirujúcich zmeniť správania nových slobodných občanov podľa pravidiel liberálnej demokracie a slobodného trhu. Octavian Eşanu tento diskurz pomenoval ako vedu o prechode, inými slovami ’prechodológiu’ (transitology), “hegemónny diskurz, ktorý v post-sovietskom priestore zaplnil ideologické vákuum, ktoré kedysi obýval marxizmus-leninizmus.”((Octavian Eşanu, //Transition in Post-Soviet Art: The Collective Actions Group Before and After 1989//, 2013, s. 3-4. Preklad autora.))
  
-// Dušan Barok // 
Last modified: 2023/06/02 17:07