MM: Balvan mal dvakrát do týždňa tréning v prenajatých priestoroch Obcasu III, tam sme sa stretávali na štyri hodiny, utorky a štvrtky. Klasické divadelné cvičenia, teda experimentálne, ovplyvnené Grotowskim, Odin Theater a podobne. Vtedy vychádzala takáto literatúra, materiály Grotowského sme mali z Poľského inštitútu od roku 85. Nácviky spôsobovali to, že my sme fyzicky sa cítili v priestore telom, reagovali a robili sme experimentálne nejaké telové kompozície s nejakou základnou abstraktnou linkou, akože aj sociálnych vzťahoch.
… po 85-tom tá eufória, keď začal vychádzať Literárny týždenník atď., to bol nábeh nejakého otvoreného priestoru. Potom zrazu tá širokosť toho otvoreného priestoru, všetko sa dá… Zrazu prišla revolúcia a už každý si hľadal cestu. Dievča, ktoré sa orientovalo na psychológiu a robilo v súbore nejakým spôsobom psychologický background, sa špecializovala ako odborníčka. Keď sem prišli prví americkí psychoanalytici a robili workshopy psychoanalýzy, tak sa zdokonalila a profesionalizovala a stala sa z nej psychologička. Ďalšia sa sústredila na antropológiu, teraz je významná antropologička. Ja som išiel tiež iným smerom, ale ja som to ťahal čo najdlhšie a potom som tú formu redefinoval.