AR: Anna Remešová …
DB: Dušan Barok …
D'epog: …
FG: Ferenc Gróf (1972, Pécs) rozvíja prax zameranú na ideologické stopy na pomedzí grafického dizajnu a priestorového zážitku. Je zakladajúcim členom parížskej kooperatívy Société Réaliste (2004—2015), ktorej práca spochybňuje súčasné politické reprezentácie, ako aj ideologický dizajn prostredníctvom textových intervencií. Ako člen kolektívu vytvoril Gróf osobitý súbor nástrojov z jazykových a typografických prvkov, štatistických údajov a kartografických znakov na skúmanie spoločenských procesov a na zobrazovanie korelácií medzi minulosťou a súčasnosťou. Keďže Société Réaliste má od roku 2015 prestávku, Gróf pokračuje vo svojej práci ako individuálny umelec a pokračuje v kritickej, naratívnej realizácii a skúmaní politického dizajnu, ktoré charakterizovali jeho kolektívnu prax. Žije a pracuje v Paríži a od roku 2012 vyučuje na École Nationale Supérieure d’Art (ENSA) v Bourges (FR). Grófove posledné samostatné a kolektívne výstavy hostili Kiscell Museum, acb Gallery, OFF-Biennále a New Budapest Gallery v Budapešti, Hessel Museum a CCS Bard Galleries v New Yorku, Galeria Arsenał v Białystoku, Kulturni Centar v Belehrade a Kunsthalle Bratislava.
IL: Ilona Németh …
IR: Ivana Rumanová …
JS: János Sugár je umelec a filmár. Študoval sochárstvo na Maďarskej akadémii výtvarných umení a bol členom skupiny Indigo pod vedením Miklósa Erdélyho. Začiatkom 90. rokov spoluzakladal Katedru intermédií na Maďarskej univerzite výtvarných umení, kde odvtedy pôsobí ako profesor teórie umenia a médií. Ako zakladajúci člen Nadácie pre výskum médií spoluorganizoval sériu konferencií MetaForum s Geertom Lovinkom a Dianou McCarty. V rokoch 1994-1996 sa uskutočnili jej tri ročníky, postupne zamerané na multimédiá, internet a mediálny obsah. Je spolueditorom dvoch kníh o teórii médií: Hypertext + Multimédia (Artpool, 1996) a Buldózer: Médiaelméleti antológia (Media Research Foundation, 1997). Od začiatku 80. rokov sa zúčastnil na mnohých významných národných a medzinárodných výstavách.
KS: Keiko Sei je autorka, kurátorka a mediálna aktivistka. Po tom, čo pracovala ako video kurátorka v Japonsku, sa v roku 1988 presťahovala do východnej Európy, aby skúmala médiá a nezávislé médiá v regióne. Po zmene režimu sa naďalej venovala problematike nezávislých médií/mediálneho aktivizmu a umenia v bývalej Juhoslávii v súvislosti s občianskou vojnou, ako aj v širšom regióne Strednej Ázie a Kaukazu. V roku 2002 sa presťahovala do juhovýchodnej Ázie, aby rozšírila svoju prácu a výskum na Ďalekom východe, kde začala s filmovým vzdelávaním v Mjanmarsku a pomáhala pri spustení filmového festivalu a inštitútu Wathann. Medzi jej kurátorské projekty patrí The Media Are With Us!: The Role of Television in the Romanian Revolution (Budapešť, 1990), The Age of Nikola Tesla (Osnabrück, 1991), Eastern Europe TV & Politics (Buffalo New York, 1993), POLITIK-UM/New Engagement (Praha, 2002) a Re-designing East (Stuttgart, Gdansk, Budapešť, Soul, 2009-2013). Píše a učí po celom svete.
KA: Kristina Andělová (1987) je historička. V roku 2021 dokončila na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej dizertačnú prácu o politickom myslení českého reformného komunizmu v 70. a 80. rokoch. Pôsobí ako vedecká pracovníčka Ústavu najnovších dejín AV ČR a vyučuje na Filozofickej fakulte UK. Odborne sa venuje povojnovým intelektuálnym dejinám, dejinám ľavicového politického myslenia a českého disentu. Je spoluzakladateľkou medzinárodnej výskumnej platformy Intellectual History in East Central Europe. Ako editorka a autorka sa podieľala na medzinárodnom zborníku Jednoho dne se v našem zelináři cosi vzbouří. Eseje o Moci bezmocných (2016) a kolektívnej monografii Šest kapitol o disentu (2017).
LR: Lucia Repašská je režisérka a umelecká šéfka inscenačnej platformy D'epog. Ako autorka pohybujúca sa na rozhraní medzi alternatívnou a undergroundovou scénou, spolupracuje s významnými osobnosťami nezávislej kultúry a zaoberá sa fenoménom hereckej prípravy, a tiež experimentálnou scénickou produkciou na pôdoryse site-specific, činohry, intermédií a performance. V rámci svojej akademickej praxe na JAMU v Brne pôsobí v Kabinete pre výskum divadla a drámy, kde v spoluprácis Ústavom biomedicínskeho inžinierstva VUT a Laboratórium pre experimentálne humanitné vedy HumeLAB, skúma hranice diváckeho vnímania pre súčasné publikum. Tvorbu súboru D'epog, ako aj vlastnú pedagogickú a lektorskú činnosť pravidelne prezentuje na mnohých konferenciách a divadelných festivaloch doma i v zahraničí. V roku 2015 vydala publikáciu s názvom Skladba rozkladem: Dekompoziční principy v inscenační tvorbě.
MJ: Mária Janušová vyštudovala dejiny umenia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (2011-2016). Od roku 2019 je doktorandkou na VŠVU pod vedením doc. Daniela Grúňa. V dizertačnom výskume sa zaoberá možnosťami kritického múzea v postsocialistických podmienkach. Od apríla 2021 pracuje ako kurátorka v banskoštiavnickej Galérii Jozefa Kollára (GaJK), ktoré je súčasťou Slovenského banského múzea. V roku 2019 spolupracovala s Luciou Tkáčovou a Galériou HIT na projekte Zlaté časy v GaJK. V rokoch 2017-2019 pôsobila ako kurátorka v Nitrianskej galérii. Z jej posledných kurátorských projektov možno spomenúť It´s not over till it´s over (2021, Kunstverein Eisenstadt, spolukurátorka Barbara Horvath), GENESIS (2019, GaJK, B. Štiavnica), Žatva (2019, Nitrianska galéria), Konštruktívna lyrika (2018, Galéria MEDIUM, Bratislava), #OK – XII. Trienále malého objektu a kresby (2018, GaJK, B. Štiavnica, spolukurátor Erik Vilím) a Nie som tu, som v Arkádii (2018, Nitrianska galéria).
MM: Marek Mikuš (1984) je sociálny antropológ politického a ekonomického života v súdobej východnej a juhovýchodnej Európe. Narodil sa v Bratislave, vyrastal v Trnave, študoval v Prahe a Londýne, kde získal doktorát na London School of Economics. Pracoval ako postdoktorand na Inštitúte Maxa Plancka pre sociálnu antropológiu v Halle a na Trinity College v Dubline. Od roku 2019 vedie na Inštitúte Maxa Plancka výskumnú skupinu „Periférny dlh: peniaze, risk a politika vo východnej Európe“, ktorá skúma dlhy domácností v Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku. Jeho doktorský výskum sa zaoberal občianskou spoločnosťou, štátom a reformami v Srbsku a vyústil do monografie Frontiers of Civil Society: Government and Hegemony in Serbia (Berghahn Books, 2018). V posledných rokoch skúma najmä financie domácností a jednotlivcov v Chorvátsku a aktuálne na Slovensku. Spolu s Petrou Rodik zostavil zborník o financializácii domácností v juho- a východoeurópskych semiperifériách (Routledge, 2021). Teoreticky je jeho práca inšpirovaná najmä materialistickými a pragmatickými prístupmi v antropológii a interdisciplinárnym dialógom s ekonómiou, geografiou a sociológiou.
MM: Michal Murin (1963, Prešov) realizoval prvú performanciu v roku 1983, okrem rozsiahlych sólových projektov a performancií bol aktívny v skupine Labyrint II (1985-1986) a jeho nástupcovi pohybovom divadle Balvan (1987-1993), Transmusic comp. (1989-2017) a Lengow & Hermes (1997-2003). Spoločné performancie realizoval taktiež s Jozefom Cseresom, Petrom Kalmusom, Milanom Adamčiakom, Benom Pattersonom atď. Absolvoval workshopy tanca buto u Mina Tanaku, Living Theater, Rolfa Dennemanna, Seiji Shimodu a súboru Derevo. Venoval sa akčnému umeniu, konceptuálnym, inštalačným, in situ, multimediálnym, teatralizovaným, telovým, radioartovým, sound artovým, prednáškovým performanciám, hudobnému divadlu, performanciám fónickej poézie, experimentálnemu divadlu, fluxovým eventom a pieces, fotoperformanciám a videoperformanciám. Celkovo realizoval viac ako 350 akcií a performancií na festivaloch a v galériách v Európe, Japonsku, Austrálii a na Taiwane. Téme performancie sa venoval aj publicisticky (Art Action 1958-1998) a editorsky (Profil 3/1993).
MV: Miloš Vojtěchovský sa narodil v roku 1955 v Prahe, kde aj žije. Vyštudoval estetiku a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Od polovice 70. rokov pôsobí v oblasti nezávislej hudby (Mozart K) a výtvarného umenia v Prahe a inde. V rokoch 1984 až 1995 žil v Amsterdame, kde viedol výstavný priestor Oko (1988-1992). Spoluautor a iniciátor multimediálneho projektu Orbis Pictus Revised pre ZKM v Karlsruhe (1991-1995). Iniciátor a organizátor medziodborového Centra pre Metamédiá (Kláštor Plasy 1991-1999). Pripravil viacero výstav, napr. s Jaroslavom Andělom Jitro kouzelníků 1996/1997 (NG v Prahe), s Danielom Vlčekom 16 - 20 000 HZ (Meetfactory); Svátek práce Martina Zeta (GMP), Zvuky kódy obrazy (GHMP, s Jitkou Hlaváčkovou a Milanom Guštarom) atď. Editor a vydavateľ katalógov a audio CD zo sympózií Hermit a Centrum Metamédiá Plasy; v Centre pre súčasného umenie v Prahe spolupracoval na sieťovom projekte café9, na sympóziu Ready to (2001), sympóziu Excavation the Future (Goethe Institut, Praha, 2002), konferencii Fmedia04 (NOD, 2004), medzinárodnom projekte TROIA (2004), komunikačnej sieti Radiojeleni.cz a LemurieTAZ (2000-2009). Spolu s Petrom Cusackom založil zvukovú mapu Prahy sonicity.cz a spolu s Dagmar Šubrtovou pripravil pre Galériu Školská 28 projekt Na hranici samoty (2016-2017). Iniciátor siete pre akustickú ekológiu CENSE (2018-2022).
RJ: Rokko Juhász….