| Both sides previous revisionPrevious revisionNext revision | Previous revision |
| cas [2023/06/27 10:37] – dusan | cas [2023/06/27 11:10] (current) – dusan |
|---|
| **Extrém neopakovateľného** | **Vrhnúť sa do extrému neopakovateľného** |
| |
| DB: Prečo performance? | DB: Prečo performance? |
| MM: U akcií 60. a 70. rokov šlo o avantgardistický model, byť prvým. Byť prvým, kto si rozreže penis, alebo prvým, kto si do predlaktia naštiepi jabloň a podobne, a sfotodokumentuje sa. Spraví sa 8mm film, pretože video vtedy v našom kontexte ešte nebolo. Akcia sa pripraví, zrealizuje sa dokumentácia a dokument sa posúva ďalej. V 80. rokoch už existovali festivalové, ale aj videoartové možnosti. Napríklad prišli z Maďarska a už v roku 88 urobili videožurnál o Štúdiu erté, samostatnú videokazetu v náklade 300 kusov, ktorá bola prezentovaná napríklad v Kanade ako undergroundová scéna vo východnej Európe, a dnes je odložená v archíve Artpool. Keď sa objavila festivalová možnosť, niekto performance zrealizoval viackrát. Nebolo to len na pódiu, festival sa konal po celých Nových Zámkoch, v parku, v meste, v samoobsluhách a tak ďalej. Ale áno, večer spočíval hlavný bod programu v tom, že všetci už sedeli v kine pre 350 divákov a na javisku šiel jeden performance za druhým s krátkymi prestávkami, a potom po nejakých štyroch performancoch bola polhodinová pauza na reinštalovanie scény. Takže to bolo ako v kine, malé javiskové krátke útvary. Aj tam sa zopakovávali performanci. | MM: U akcií 60. a 70. rokov šlo o avantgardistický model, byť prvým. Byť prvým, kto si rozreže penis, alebo prvým, kto si do predlaktia naštiepi jabloň a podobne, a sfotodokumentuje sa. Spraví sa 8mm film, pretože video vtedy v našom kontexte ešte nebolo. Akcia sa pripraví, zrealizuje sa dokumentácia a dokument sa posúva ďalej. V 80. rokoch už existovali festivalové, ale aj videoartové možnosti. Napríklad prišli z Maďarska a už v roku 88 urobili videožurnál o Štúdiu erté, samostatnú videokazetu v náklade 300 kusov, ktorá bola prezentovaná napríklad v Kanade ako undergroundová scéna vo východnej Európe, a dnes je odložená v archíve Artpool. Keď sa objavila festivalová možnosť, niekto performance zrealizoval viackrát. Nebolo to len na pódiu, festival sa konal po celých Nových Zámkoch, v parku, v meste, v samoobsluhách a tak ďalej. Ale áno, večer spočíval hlavný bod programu v tom, že všetci už sedeli v kine pre 350 divákov a na javisku šiel jeden performance za druhým s krátkymi prestávkami, a potom po nejakých štyroch performancoch bola polhodinová pauza na reinštalovanie scény. Takže to bolo ako v kine, malé javiskové krátke útvary. Aj tam sa zopakovávali performanci. |
| |
| Takže vznikla konfrontácia medzi akčnými umelcami, ktorí sú výtvarníckeho typu, konceptuálneho premýšľania, a nami. Nás mladých, ktorí sme mali javiskové prejavy, nazývali divadelníkmi, pejoratívne. Slovo performance vnímali nie ako performance art, ale performing art, a to je vlastne divadlo. Takže hovorili, jáj, to robia také divadlo. Oni boli tí hoch performeri, ktorí urobili na plátne veľký otáznik, s veľkým napätím, koncovkou a proste čakalo sa, čo sa stane, a tak ďalej... Takže tam bola generačná priepasť, ale potom sa to zlomilo, a keď sme ich dotiahli v rokoch 95-96, aj oni išli na javisko a robili performance takéhoto zopakovateľného charakteru. Slovné spojenie performance art sa tiež dostávalo do kunsthistorického prostredia. V časopise Profil 3/93 sa nachádza aj slovníkové heslo Čo je to performance art? Absolvoval som diskusie o tom, ako som si dovolil napísať slovníkové heslo o performance art a zahrnúť do neho akčné umenie, fluxové eventy, piecy atď. Nie, akčné umenie je samostatné a performatívne umenie je divadlo. | Takže vznikla konfrontácia medzi akčnými umelcami, ktorí sú výtvarníckeho typu, konceptuálneho premýšľania, a nami. Nás mladých, ktorí sme mali javiskové prejavy, nazývali divadelníkmi, pejoratívne. Slovo performance vnímali nie ako performance art, ale performing art, a to je vlastne divadlo. Takže hovorili: jáj, to robia také divadlo. Oni boli tí hoch performeri, ktorí urobili na plátne veľký otáznik, s veľkým napätím, koncovkou a proste čakalo sa, čo sa stane, a tak ďalej... Takže tam bola generačná priepasť, ale potom sa to zlomilo, a keď sme ich dotiahli v rokoch 95-96, aj oni išli na javisko a robili performance takéhoto zopakovateľného charakteru. Slovné spojenie performance art sa tiež dostávalo do kunsthistorického prostredia. V časopise Profil 3/93 sa nachádza aj slovníkové heslo Čo je to performance art? Absolvoval som diskusie o tom, ako som si dovolil napísať slovníkové heslo o performance art a zahrnúť do neho akčné umenie, fluxové eventy, piecy atď. Nie, akčné umenie je samostatné a performatívne umenie je divadlo. |
| |
| LR: Ja som hovorila o východiskových performanciách, o tých tradičných, o ktorých hovoríme, o dedičstve Fluxu zo 60. a 70. rokov, ktoré sú v podstate vyčerpateľné vo svojich konceptoch. Uvediem príklad. To, že človek spácha seppuku na streche japonskej vládnej budovy, to je neopakovateľný akt. A je to performance a zároveň je v tom politické gesto a je to veľmi extrémne a radikálne gesto, ktoré hovorí o matérii vlastného tela, nedelegovaným spôsobom. Osoba jedná nie reprezentatívne, ale prezentne. A jedná raz a navždy a spraví ten statement bez toho, aby uplatnila moc na kohokoľvek iného ako na seba samého voči svetu. Takže to je v podstate najradikálnejšie.... Teraz hovorím o Yukio Mishimovi a jeho performance. Môžem spomenúť Bas van Adera, ktorý odplával na loďke do neznáma, a nevieme, či to bola performance, alebo nie, alebo je to jeho svedectvo o nejakej eskapistickej teórii, že potrebuje odísť z tohto sveta. Nevieme. Ten človek jednoducho prináša jednorázovo, istým spôsobom na vlastnom tele, na vlastnom bytí, obetu, aby tomuto svetu komunikoval nejaký signál. Hovorila som o týchto druhoch performance, ktoré už nie sú opakovateľné a sú v istom zmysle extrémne a pracujú s individualitou. Nenesú v sebe teatrálnosť v tom zmysle, že - teraz budem parafrázovať Marinu Abramović - aký je rozdiel medzi divadlom a performance: v divadle nôž nie je nožom a v performance nôž je nožom. A to je ten rozdiel, o ktorom som sa snažila, možno neobratne hovoriť. Jedným z týchto rozdielov je práve opakovateľnosť, alebo reprezentačná funkcia verzus prezentnosť a miesto. A miesto... To, že sa niečo nachádza v nedivadelnom priestore, z toho ešte nerobí performance. | LR: Ja som hovorila o východiskových performanciách, o tých tradičných, o ktorých hovoríme, o dedičstve Fluxu zo 60. a 70. rokov, ktoré sú v podstate vyčerpateľné vo svojich konceptoch. Uvediem príklad. To, že človek spácha seppuku na streche japonskej vládnej budovy, to je neopakovateľný akt. A je to performance a zároveň je v tom politické gesto a je to veľmi extrémne a radikálne gesto, ktoré hovorí o matérii vlastného tela, nedelegovaným spôsobom. Osoba jedná nie reprezentatívne, ale prezentne. A jedná raz a navždy a spraví ten statement bez toho, aby uplatnila moc na kohokoľvek iného ako na seba samého voči svetu. Takže to je v podstate najradikálnejšie.... Teraz hovorím o Yukio Mishimovi a jeho performance. |
| | |
| | Môžem spomenúť Bas van Adera, ktorý odplával na loďke do neznáma, a nevieme, či to bola performance, alebo nie, alebo je to jeho svedectvo o nejakej eskapistickej teórii, že potrebuje odísť z tohto sveta. Nevieme. Ten človek jednoducho prináša jednorázovo, istým spôsobom na vlastnom tele, na vlastnom bytí obetu, aby tomuto svetu komunikoval nejaký signál. Hovorila som o týchto druhoch performance, ktoré už nie sú opakovateľné a sú v istom zmysle extrémne a pracujú s individualitou. Nenesú v sebe teatrálnosť v tom zmysle, že - teraz budem parafrázovať Marinu Abramović - aký je rozdiel medzi divadlom a performance: v divadle nôž nie je nožom a v performance nôž je nožom. To je rozdiel, o ktorom som sa snažila, možno neobratne hovoriť. Jedným z týchto rozdielov je práve opakovateľnosť, alebo reprezentačná funkcia verzus prezentnosť a miesto. |
| |