LR: Vzťah reality každodennosti k performance je silná téma. Mám skúsenosť s tým, že s existujúcou realitou nesúťažím. Vychádzam z nej a na jej ruinách konštruujem novú realitu. Neparazituje na nej, nevybočuje z nej, ale je jej rovnocenným partnerom. A človek, ktorý sa ocitá v tejto realite, má možnosť voľby. Zostanem na jednej alebo na druhej strane barikády? To je situácia, s ktorou skúsenosti mám. Myslím si, a teraz rozvíjam hypotetický model, že performance sa stáva performance, keď sa vymaní z diktátu každodennosti. Ty môžeš podľa mňa s každodennosťou pracovať. Ale reálna performance vzniká až v momente, kedy prvky každodennosti vytrhneš z ich pôvodného kontextu a začneš modulovať čas alebo priestor. Príklad: bežná pracovná činnosť, hrabem v záhrade lístie jesenné, je činnosťou, nie je to performance, pokiaľ to robím len tak. Ale pokiaľ vezmem atribút času alebo priestoru a začnem sa k nemu správať nekaždodenným spôsobom typu jeden pohyb natiahnem na šestnásť hodín, jedno potiahnutie hrablí, vzniká performance, pretože ohýbam čas. Alebo zväčším alebo zmenším plochu a pracujem v inom meradle a miesto toho, aby som mala hrable, ktoré majú dva metre porisko, tak budem pracovať s hrabľami, ktoré majú 70 metrov a ja som človek, ktorý meria meter osemdesiat, čiže mením parametre reality, ktoré vychádzajú z každodennosti, ale istým spôsobom ju ohýbajú. Vtedy dokážeš vytvoriť performatívnu situáciu na pôdoryse každodennosti.