MM: Nespomínam si, že by som nemal honorár. Keď som mal pripravené turné, sólo performancov v Nemecku, odišiel som na 5 dní do Nemecka a mal som 3 performancy, som sa presúval, a z každého performancu som doniesol 800 mariek, teda 2400 mariek, krát 20 korún za marku bolo päťdesiattisíc korún, a to bolo už niečo ako poslanecký plat. Takže ja som bol nezamestnaný a paralelne s tým som chodil na takéto… Ale to bolo v galériách, na festivaloch a aj doteraz v kľúčových priestoroch začínajúcich 90tych rokov, napríklad v Berlíne… kľúčová scéna, tu padlo slovo underground, také doupě squat a podobne, tam boli tí ľudia, z ktorých sa o 20 rokov sa stali významní galeristi a podobne. A na Slovensku takisto, Transmusic bral… Napríklad s Cseresom sme mali intelektuálnu skupinu, my sme testovali… on ako filozof a estetik a ja ako praktický performer sme skonštruovali filozofické problémy vo forme performancov a to boli v múzeách, v galériách, na festivaloch, vo svete, na Taiwane, v Japonsku atď. Takže tá reciprocita za to, alebo očakávanie reciprocity… Juhász, to je ten princíp Baudrillarda, OČAKÁVANIE RECIPROCITY, že Juhász zavolal organizátorov performance festivalov vo svete na jeho festival a potom celý ďalší rok chodil po tých performance a recipročne tam robil performance on ako hlavný organizátor. A táto výmena fungovala. Ono sa to vyvinulo prirodzene ľudsky, až ex post sme to vedeli detekovať ako reciprocitu a dnes to je bežne v stratégiách, dokonca na FPU tlačive by som sa nečudoval, keby tam bola podmienka, že aký recipročný kontrakt ste zrealizovali, aby to malo feedback nejaký a tak ďalej. To sú normálne marketingové záležitosti, také podprahové, bežné veci.
Dnes je to pasia, keď dostanem ponuku ísť na tri týždne do Japonska, tak honorár nechcem… V 2003, keď som bol prvýkrát, tak bolo, že zaplatenie letenky, kompletne strava a ubytovanie, a na záver nejakých pár jenov na darčeky pre rodinu, a to bolo všetko. Ale bol som tri týždne v Japonsku. A keď som tam bol trikrát na festivale, po troch týždňoch ja v piatich-šiestich mestách a poznáš ľudí a dodnes na Facebooku všetkých performerov tam mám aj tých, ktorí prišli z iných ázijských krajín, z iných európskych krajín. To je väčšia devíza ako nejaký keš 200-eurový.