| |
| reciprocita [2023/06/07 21:29] – created dusan | reciprocita [2023/06/26 13:32] (current) – dusan |
|---|
| \\ | MM: Nespomínam si, že by som nemal honorár. Keď som mal pripravené turné, sólo performancov v Nemecku, odišiel som na 5 dní do Nemecka a mal som 3 performancy, som sa presúval, a z každého performancu som doniesol 800 mariek, teda 2400 mariek, krát 20 korún za marku bolo päťdesiattisíc korún, a to bolo už niečo ako poslanecký plat. Takže ja som bol nezamestnaný a paralelne s tým som chodil na takéto… Ale to bolo v galériách, na festivaloch a aj doteraz v kľúčových priestoroch začínajúcich 90tych rokov, napríklad v Berlíne… kľúčová scéna, tu padlo slovo underground, také doupě squat a podobne, tam boli tí ľudia, z ktorých sa o 20 rokov sa stali významní galeristi a podobne. A na Slovensku takisto, Transmusic bral... Napríklad s Cseresom sme mali intelektuálnu skupinu, my sme testovali… on ako filozof a estetik a ja ako praktický performer sme skonštruovali filozofické problémy vo forme performancov a to boli v múzeách, v galériách, na festivaloch, vo svete, na Taiwane, v Japonsku atď. Takže tá reciprocita za to, alebo očakávanie reciprocity... Juhász, to je ten princíp Baudrillarda, **OČAKÁVANIE RECIPROCITY**, že Juhász zavolal organizátorov performance festivalov vo svete na jeho festival a potom celý ďalší rok chodil po tých performance a recipročne tam robil performance on ako hlavný organizátor. A táto výmena fungovala. Ono sa to vyvinulo prirodzene ľudsky, až ex post sme to vedeli detekovať ako reciprocitu a dnes to je bežne v stratégiách, dokonca na FPU tlačive by som sa nečudoval, keby tam bola podmienka, že aký recipročný kontrakt ste zrealizovali, aby to malo feedback nejaký a tak ďalej. To sú normálne marketingové záležitosti, také podprahové, bežné veci. |
| | |
| ==Očakávanie reciprocity== | |
| | |
| MM: Nespomínam si, že by som nemal honorár. Keď som mal pripravené turné, sólo performancov v Nemecku, odišiel som na 5 dní do Nemecka a mal som 3 performancy, som sa presúval, a z každého performancu som doniesol 800 mariek, teda 2400 mariek, krát 20 korún za marku bolo päťdesiattisíc korún, a to bolo už niečo ako poslanecký plat. Takže ja som bol nezamestnaný a paralelne s tým som chodil na takéto… Ale to bolo v galériách, na festivaloch a aj doteraz v kľúčových priestoroch začínajúcich 90tych rokov, napríklad v Berlíne… kľúčová scéna, tu padlo slovo underground, také doupě squat a podobne, tam boli tí ľudia, z ktorých sa o 20 rokov sa stali významní galeristi a podobne. A na Slovensku takisto, Transmusic bral... Napríklad s Cseresom sme mali intelektuálnu skupinu, my sme testovali… on ako filozof a estetik a ja ako praktický performer sme skonštruovali filozofické problémy vo forme performancov a to boli v múzeách, v galériách, na festivaloch, vo svete, na Taiwane, v Japonsku atď. Takže tá reciprocita za to, alebo očakávanie reciprocity... Juhász, to je ten princíp Baudrillarda, očakávanie reciprocity, že Juhász zavolal organizátorov performance festivalov vo svete na jeho festival a potom celý ďalší rok chodil po tých performance a recipročne tam robil performance on ako hlavný organizátor. A táto výmena fungovala. Ono sa to vyvinulo prirodzene ľudsky, až ex post sme to vedeli detekovať ako reciprocitu a dnes to je bežne v stratégiách, dokonca na FPU tlačive by som sa nečudoval, keby tam bola podmienka, že aký recipročný kontrakt ste zrealizovali, aby to malo feedback nejaký a tak ďalej. To sú normálne marketingové záležitosti, také podprahové, bežné veci. | |
| |
| Dnes je to pasia, keď dostanem ponuku ísť na tri týždne do Japonska, tak honorár nechcem... V 2003, keď som bol prvýkrát, tak bolo, že zaplatenie letenky, kompletne strava a ubytovanie, a na záver nejakých pár jenov na darčeky pre rodinu, a to bolo všetko. Ale bol som tri týždne v Japonsku. A keď som tam bol trikrát na festivale, po troch týždňoch ja v piatich-šiestich mestách a poznáš ľudí a dodnes na Facebooku všetkých performerov tam mám aj tých, ktorí prišli z iných ázijských krajín, z iných európskych krajín. To je väčšia devíza ako nejaký keš 200-eurový. | Dnes je to pasia, keď dostanem ponuku ísť na tri týždne do Japonska, tak honorár nechcem... V 2003, keď som bol prvýkrát, tak bolo, že zaplatenie letenky, kompletne strava a ubytovanie, a na záver nejakých pár jenov na darčeky pre rodinu, a to bolo všetko. Ale bol som tri týždne v Japonsku. A keď som tam bol trikrát na festivale, po troch týždňoch ja v piatich-šiestich mestách a poznáš ľudí a dodnes na Facebooku všetkých performerov tam mám aj tých, ktorí prišli z iných ázijských krajín, z iných európskych krajín. To je väčšia devíza ako nejaký keš 200-eurový. |