Nikdy sme neboli bližšie

Trace:

Differences

This shows you the differences between two versions of the page.

Link to this comparison view

Both sides previous revisionPrevious revision
trhovy_liberalizmus [2023/06/02 21:41] – dusantrhovy_liberalizmus [2023/06/04 16:12] (current) – dusan
Line 1: Line 1:
 \\ \\
  
-==Nebinárne alternatívy==+==Bezhraničná ekonomická moc==
  
 DB: Rakúsky historik Philipp Ther v knihe //Europe Since 1989: A History// opisuje proces, v ktorom neoliberálne riešenia získali prevahu najprv medzi ekonomickými expertami, a neskôr i v širšom politickom poli.((Philipp Ther, //Europe Since 1989: A History//, Princeton University Press, 2016.)) Počas ekonomických kríz v 80-tych rokoch sa dlhy stredoeurópskych krajín voči západným krajinám vyšplhali do závratných výšin a úroky bránili regiónu v raste. Poliakom, Maďarom a Čechom a neskôr i Slovákom boli neoliberálne tézy predané medzinárodnými finančnými inštitúciami a think tankami Jeffreyho Sachsa či Miltona Friedmana ako jediný spôsob, ktorý im umožní splatiť aspoň časť z týchto dlhov. Vychádzali z tzv. Washingtonského konsenzu z r. 1989 medzi Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom, americkým Ministerstvom financií a republikánskymi senátormi. Ther tézy sumarizuje ako triádu liberalizácie, deregulácie a privatizácie. V 90-tych rokoch sa o ňu pokúsila každá európska postkomunistická krajina, poväčšine s neočakávanými následkami. Ideologickými referenčnými hodnotami neoliberalizmu boli podľa Thera primát ekonomiky, minimálne vládne zásahy do podnikania (jeden z motívov rozsiahlej privatizácie) a koncept ľudí ako homo oeconomicus. Až neskôr sa ukázalo, že stredná a východná Európa poslúžila ako testovacie laboratórium pre transformačný rámec pôvodne šitý na mieru krajín Latinskej Ameriky. Šlo do veľkej miery o experiment na obyvateľstve, ktoré sa malo stať živým dôkazom toho, že trhový fundamentalizmus zákonite vedie k slobode a prosperite. DB: Rakúsky historik Philipp Ther v knihe //Europe Since 1989: A History// opisuje proces, v ktorom neoliberálne riešenia získali prevahu najprv medzi ekonomickými expertami, a neskôr i v širšom politickom poli.((Philipp Ther, //Europe Since 1989: A History//, Princeton University Press, 2016.)) Počas ekonomických kríz v 80-tych rokoch sa dlhy stredoeurópskych krajín voči západným krajinám vyšplhali do závratných výšin a úroky bránili regiónu v raste. Poliakom, Maďarom a Čechom a neskôr i Slovákom boli neoliberálne tézy predané medzinárodnými finančnými inštitúciami a think tankami Jeffreyho Sachsa či Miltona Friedmana ako jediný spôsob, ktorý im umožní splatiť aspoň časť z týchto dlhov. Vychádzali z tzv. Washingtonského konsenzu z r. 1989 medzi Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom, americkým Ministerstvom financií a republikánskymi senátormi. Ther tézy sumarizuje ako triádu liberalizácie, deregulácie a privatizácie. V 90-tych rokoch sa o ňu pokúsila každá európska postkomunistická krajina, poväčšine s neočakávanými následkami. Ideologickými referenčnými hodnotami neoliberalizmu boli podľa Thera primát ekonomiky, minimálne vládne zásahy do podnikania (jeden z motívov rozsiahlej privatizácie) a koncept ľudí ako homo oeconomicus. Až neskôr sa ukázalo, že stredná a východná Európa poslúžila ako testovacie laboratórium pre transformačný rámec pôvodne šitý na mieru krajín Latinskej Ameriky. Šlo do veľkej miery o experiment na obyvateľstve, ktoré sa malo stať živým dôkazom toho, že trhový fundamentalizmus zákonite vedie k slobode a prosperite.
Last modified: 2023/06/02 21:41