IR: To je tá prekarizácia, o ktorej hovorila aj AR, že zodpovednosť za financovanie, aj vyúčtovanie, administratívu, atď., sa presúva na umelcov, umelkyne. Otázka teda je, ako si udržať určitú úroveň profesionality v takto nastavenom systéme a či je to vôbec možné.
AR: Člověk se přizpůsobí těm podmínkám, který má. A přizpůsobí tomu i ten program. Na začátku, když jsem byla v tý galerii tak jsem měla pocit, že to zvládnem z nějakého entuziasmu, člověk zvládne tak rok-dva fungovat z entuziasmu profesionálně. Ale spíš je to otázka udržitelnosti. Což je hrozně zajímavý, že v žádostech o grant na Ministerstve kultury a i na Magistrátu města Prahy je kolonka udržitelnost a celý ty roky se tam vždy píše udržitelnost ve smyslu ekonomický setrvačnosti. Že ano, i když nám nedáte žádný peníze, tak my přežijeme protože budeme mít ňáký jiný zdroje a tak dále.
My jsme teď začali s jednou iniciativou usilovat na Praze aby se ta kolonka změnila. Aby se začalo mluvit o udržitelnosti jak životního prostředí tak i lidský energie a zdrojů. A vůbec že jako může člověk pokračovat. Dá se asi dlouho pokračovat profesionálně, akorát člověk vyhoří, člověk hrozně rychle vyhoří. Ale nevím, Miloš je v tom dýl…
MV: Já jsem vyhořelej…
(smiech publika)
MV: Já bych měl reakci co to ta profesionalita je, to není tak jednoznačný.
IR: Ak sa očakáva, že si pýtate grant, inštalujete výstavu, robíte okolo toho PR, vyúčtuvate, a tak ďalej, tak vám zostáva prirodzene menej kapacity a času na to, aby ste robili to, čo máte robiť primárne, teda načítavať si texty, komunikovať s umelcami, atď. Proste ten čas a energia sa stráca do ostatných činností, ktoré aby tie výstavy boli vôbec realizovateľné, tak to ide na úkor tohto… multitasking a zmnožovanie aktivít.
MJ: Ja na to často narážam, že nemám čas na kurátorskú prácu, lebo sa musím venovať PR alebo fundraisingu… Alebo máme umeleckú zbierku a nestíham sa jej venovať.