| Both sides previous revisionPrevious revisionNext revision | Previous revision |
| barok [2023/05/25 20:06] – dusan | barok [2023/05/30 14:50] (current) – [Alternatívne spoločenstvá] dusan |
|---|
| == Demokratický priestor a demokratická avantgarda: umelecké spoločenstvá 90. rokov v stredoeurópskom priestore == | == Demokratický priestor a demokratická avantgarda: umelecké spoločenstvá 90. rokov v stredoeurópskom priestore == |
| |
| {{http://monoskop.org/images/0/0b/Juhasz_Nemeth_Meszaros_Finish_Concerto_for_Concrete_1990.jpg}}\\ | ** [[prispievatelia|Dušan Barok]] ** |
| Rokko Juhász, Ilona Németh, Ottó Mészáros, //Finish, Concerto for Concrete//, 1990. [[https://monoskop.org/images/9/9e/Juhasz_Nemeth_Meszaros_Finish_Concerto_for_Concrete_1990.pdf|Partitúra]]. | |
| | {{TOC}} |
| |
| V jarné popoludnie, niekoľko mesiacov po Nežnej revolúcii, sa okoloidúcim pred novozámockým Domom kultúry na Hlavnom námestí naskytol nevšedný výjav. Trojica postáv v oblekoch predišla pred hlúčik ľudí. Pred každou z nich sa týčil stojan s partitúrou, za ich chrbtami stál kovový smetný kôš vedľa dvojice betónových miešačiek. Na miešačky smerovali mikrofóny, napojené na mohutné reproduktory po stranách ad hoc javiska. Šlo o akýsi recesistický orchester. Účinkujúci sa poklonili. Jeden vytiahol zo svojho púzdra na husle gumené kladivo, zadal pokyn kolegyni k spusteniu jednej z miešačiek, z ktorej začala rinčať voda s rachotajúcim kamením. Kladivár začal pomaly, rituálne búšiť do koša, a za moment bola v pohybe i druhá miešačka. Vzápätí vymenil kladivo za dirigentskú paličku a vydal ďalší pokyn svojím kolegom. Tí začali do miešačiek prikladať piesok, rytmicky si odklepávajúc lopaty o ich otvor. Námestie sa na pár minút ponorilo do chrašťavej zvukovej kulisy s dunivými údermi. Keď sa impromptu koncert chýlil ku koncu, jeden z účinkujúcich zdvihol zo zeme dve fľaše sódy na úroveň svojej hlavy a jačiac do mikrofónu ich na ňu vyprázdnil. | V jarné popoludnie, niekoľko mesiacov po Nežnej revolúcii, sa okoloidúcim pred novozámockým Domom kultúry na Hlavnom námestí naskytol nevšedný výjav. Trojica postáv v oblekoch predišla pred hlúčik ľudí. Pred každou z nich sa týčil stojan s partitúrou, za ich chrbtami stál kovový smetný kôš vedľa dvojice betónových miešačiek. Na miešačky smerovali mikrofóny, napojené na mohutné reproduktory po stranách ad hoc javiska. Šlo o akýsi recesistický orchester. Účinkujúci sa poklonili. Jeden vytiahol zo svojho púzdra na husle gumené kladivo, zadal pokyn kolegyni k spusteniu jednej z miešačiek, z ktorej začala rinčať voda s rachotajúcim kamením. Kladivár začal pomaly, rituálne búšiť do koša, a za moment bola v pohybe i druhá miešačka. Vzápätí vymenil kladivo za dirigentskú paličku a vydal ďalší pokyn svojím kolegom. Tí začali do miešačiek prikladať piesok, rytmicky si odklepávajúc lopaty o ich otvor. Námestie sa na pár minút ponorilo do chrašťavej zvukovej kulisy s dunivými údermi. Keď sa impromptu koncert chýlil ku koncu, jeden z účinkujúcich zdvihol zo zeme dve fľaše sódy na úroveň svojej hlavy a jačiac do mikrofónu ich na ňu vyprázdnil. |
| | |
| | {{http://monoskop.org/images/0/0b/Juhasz_Nemeth_Meszaros_Finish_Concerto_for_Concrete_1990.jpg?1070}}\\ |
| | Rokko Juhász, Ilona Németh, Ottó Mészáros, //Finish, Concerto for Concrete//, 1990. [[https://monoskop.org/images/9/9e/Juhasz_Nemeth_Meszaros_Finish_Concerto_for_Concrete_1990.pdf|Partitúra]]. |
| |
| Dav bol v pomykove. Obleky účinkujúcich evokovali koncert vážnej hudby, vysoké umenie, no ich nástroje a činnosti, ktoré vykonávali, pripomínali skôr hrdinov robotníckej triedy z výjavov socialistického realizmu. Chceli nám snáď svojím predstavením pripomenúť, že ľud je teraz slobodný pracovať naozaj ako chce, bez ohľadu na päťročný plán? Že si každý môžeme budovať vlastné, že sme každý strojcom svojho štastia? Alebo že prechodom ku kapitalizmu bude z priemyselnej výroby jedna symfonická báseň, skrátka že nás naozaj čakajú svetlé zajtrajšky? Prečo ale znela tak nepríjemne? Alebo šlo o gag, že pre nás je vysokým umením skrátka poriadna manuálna práca, nie akési orchestre? Takže to je pocta nám všetkým? Prečo z nej ale robiť takýto cirkus na námestí? Oblečenie, zvuky, rekvizity a miesto sa akoby rozchádzali rôznymi smermi, v ktorých nie je možné rozlúštiť nejaké jasné posolstvo. | Dav bol v pomykove. Obleky účinkujúcich evokovali koncert vážnej hudby, vysoké umenie, no ich nástroje a činnosti, ktoré vykonávali, pripomínali skôr hrdinov robotníckej triedy z výjavov socialistického realizmu. Chceli nám snáď svojím predstavením pripomenúť, že ľud je teraz slobodný pracovať naozaj ako chce, bez ohľadu na päťročný plán? Že si každý môžeme budovať vlastné, že sme každý strojcom svojho štastia? Alebo že prechodom ku kapitalizmu bude z priemyselnej výroby jedna symfonická báseň, skrátka že nás naozaj čakajú svetlé zajtrajšky? Prečo ale znela tak nepríjemne? Alebo šlo o gag, že pre nás je vysokým umením skrátka poriadna manuálna práca, nie akési orchestre? Takže to je pocta nám všetkým? Prečo z nej ale robiť takýto cirkus na námestí? Oblečenie, zvuky, rekvizity a miesto sa akoby rozchádzali rôznymi smermi, v ktorých nie je možné rozlúštiť nejaké jasné posolstvo. |
| Pokusy o socialistickú demokraciu však boli odstavené, a ich odkaz sa začal prehodnocovať až s krízou neoliberálnej doktríny po finančnej kríze r. 2008. Vracajú sa k nim v posledných rokoch nielen novinári a historici,((Matěj Metelec, [[https://www.advojka.cz/archiv/2017/2/dedictvi-charty-77|"Dědictví Charty 77. O vztahu současné levicové opozice k disentu"]], //A2//, č. 2, 2017. Viz. tiež články Michala Kopečka, Vítězslava Sommera, časopis //Kontradikce//, atď.)) ale aj súčasná politická ľavica: v Čechách strana Levice a hnutie Budoucnost, v Maďarsku Párbeszéd (Dialóg), atď.(([[https://jsmelevice.cz/]], [[https://volim-budoucnost.cz/]], [[https://parbeszedmagyarorszagert.hu/]])) | Pokusy o socialistickú demokraciu však boli odstavené, a ich odkaz sa začal prehodnocovať až s krízou neoliberálnej doktríny po finančnej kríze r. 2008. Vracajú sa k nim v posledných rokoch nielen novinári a historici,((Matěj Metelec, [[https://www.advojka.cz/archiv/2017/2/dedictvi-charty-77|"Dědictví Charty 77. O vztahu současné levicové opozice k disentu"]], //A2//, č. 2, 2017. Viz. tiež články Michala Kopečka, Vítězslava Sommera, časopis //Kontradikce//, atď.)) ale aj súčasná politická ľavica: v Čechách strana Levice a hnutie Budoucnost, v Maďarsku Párbeszéd (Dialóg), atď.(([[https://jsmelevice.cz/]], [[https://volim-budoucnost.cz/]], [[https://parbeszedmagyarorszagert.hu/]])) |
| |
| ===== Do sveta netušených možností ===== | ==== Do sveta netušených možností ==== |
| |
| Umelci rokom 1989 taktiež získali slobodu, a rovnako ako ostatní i oni sa ocitli v prostredí podriaďovanému trhovému determinizmu. Z umelcov, aj tých neoficiálnych, sa napokon stali radoví občania. Boli postavení pred dilemu: ako zladiť svoje slobodné povolanie s občianskou zodpovednosťou za to, kam krajina smeruje? Stojí ale za to vymedzovať svoj občiansky postoj estetickou stratégiou a riskovať tým prípadné odcudzenie si časti svojho okolia? Nestačí brať zmenu systému tak, že tieto dve veci môžu byť konečne oddelené a umelec je v prvom rade človek, takže sa aj tak má skôr starať o svoje prežitie? A napokon, čo vôbec umenie zmôže v nabádaní nazerať na veci inak v porovnaní s reformnou politikou, ktorá mení celý systém naruby? | Umelci rokom 1989 taktiež získali slobodu, a rovnako ako ostatní i oni sa ocitli v prostredí podriaďovanému trhovému determinizmu. Z umelcov, aj tých neoficiálnych, sa napokon stali radoví občania. Boli postavení pred dilemu: ako zladiť svoje slobodné povolanie s občianskou zodpovednosťou za to, kam krajina smeruje? Stojí ale za to vymedzovať svoj občiansky postoj estetickou stratégiou a riskovať tým prípadné odcudzenie si časti svojho okolia? Nestačí brať zmenu systému tak, že tieto dve veci môžu byť konečne oddelené a umelec je v prvom rade človek, takže sa aj tak má skôr starať o svoje prežitie? A napokon, čo vôbec umenie zmôže v nabádaní nazerať na veci inak v porovnaní s reformnou politikou, ktorá mení celý systém naruby? |
| Aktivity samoorganizovaných umeleckých iniciatív v porevolučnom období sa v tomto ohľade javia ako efemérne, okrajové snahy bez veľkého vplyvu. Pritom ale mali s SCCA aj čosi spoločné: zdieľali demokratické ideály, zaoberali sa praxou súčasného umenia, registrovali vznik internetu a boli tiež orientované medzinárodne. Napriek tomu sa doteraz týmto spoločenstvám nevenovala veľká historická pozornosť, Jedným z dôvodov je azda ich viacodborovosť, kedy sa ich aktivity vymykajú alebo sú len veľmi marginálne v užšie stanovených kategóriách dejín výtvarného umenia, dejín hudby, či kultúrnych dejín. Činnosť mnohých z nich pritom bola do veľkej miery zdokumentovaná a publikovaná z iniciatívy ich dejateľov alebo priamych účastníkov. | Aktivity samoorganizovaných umeleckých iniciatív v porevolučnom období sa v tomto ohľade javia ako efemérne, okrajové snahy bez veľkého vplyvu. Pritom ale mali s SCCA aj čosi spoločné: zdieľali demokratické ideály, zaoberali sa praxou súčasného umenia, registrovali vznik internetu a boli tiež orientované medzinárodne. Napriek tomu sa doteraz týmto spoločenstvám nevenovala veľká historická pozornosť, Jedným z dôvodov je azda ich viacodborovosť, kedy sa ich aktivity vymykajú alebo sú len veľmi marginálne v užšie stanovených kategóriách dejín výtvarného umenia, dejín hudby, či kultúrnych dejín. Činnosť mnohých z nich pritom bola do veľkej miery zdokumentovaná a publikovaná z iniciatívy ich dejateľov alebo priamych účastníkov. |
| |
| V úvode spomínané Štúdio erté pôsobilo v poliach intermediálneho umenia, performance a experimentálnej poézie v Nových Zámkoch, kde od r. 1988 organizovalo každoročný festival //Transart Communication//. Jeho činnosť bola zdokumentovaná v knižnom zborníku.((Gábor Hushegyi, Zsolt Sőrés, //Transart Communication: Performance & Multimedia Art. Studio erté 1987-2007//, Bratislava: Kalligram, 2008.)) Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu (SNEH) bola experimentálnym zoskupením spektra tvorcov,((Slovami jej spoluzakladateľa Milana Adamčiaka išlo o “otvorené, dobrovoľné záujmové združenie profesionálnych i neprofesionálnych záujemcov o prieskum, podporu, podnecovanie, projektovanie, prezentáciu, propagáciu a presahovanie nekonvenčných, málo známych, nedostatočne evidovaných, nových a experimentálnych prístupov, iniciatív a aktivít v aha-sfére. Združuje profesionálnych i neprofesionálnych hudobníkov rôznych oblastí hudby, skladateľov, tvorcov akustických a pod. projektov, výrobcov a konštruktérov zvukových nástrojov všetkého druhu, dramatických, literárnych a výtvarných umelcov zasahujúcich do aha-sféry, vedeckých, odborných a technických pracovníkov z rôznych oblastí hudby, hudobnej vedy a výchovy, akustiky, elektroniky, bioakustiky a ekoakustiky atď., ako i všetkých milovníkov nekonvenčnej hudby.” (Milan Adamčiak, in: //Avalanches 1990-95//, 1995, s. 5))) ktoré o.i. zorganizovalo medzinárodné festivaly //FIT – Festival intermediálnej tvorby// (1991, 1992) a //Sound Off// (1995-2003). Aktivity SNEH-u a príbuzného ansámblu Transmusic Comp. pôsobiacich z Bratislavy sú sumarizované v zborníku z roku 1996.((Michal Murin (ed.), //Avalanches 1990-95. Zborník spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu//, Bratislava: SNEH, 1995.)) Tvorbu ich zakladateľa Milana Adamčiaka dôklade zmapoval a zdokumentoval v štvorzväzkovej publikácii člen oboch zoskupení Michal Murin, ktorý s ním spolupracoval od konca 80-tych rokov.((Michal Murin (ed.), //Milan Adamčiak: Archív I-IV//, Košice: Dive Buki, 2011-2016.)) Podobne aktivity Centra pre metamédia Plasy v kláštore Plasoch pri Plzni, ktoré poskytovalo “možnosti medziodborovej spolupráce pre umelcov, teoretikov a študentov”,(([[http://web.archive.org/web/19971008033603/http://www.terminal.cz/~eyescrat/metamedia/enc_czech/|Centrum pro Metamedia Plasy]], 1997.)) najmä formou sympózií a festivalov pod hlavičkou Hermit (1992-1999), boli nedávno skompilované v digitálnom katalógu ich koordinátorom Milošom Vojtěchovským.((“Hermit Foundation and Center for Metamedia Plasy. Documentation from the CMP Archives, 1992 – 1999”, //Agosto Foundation: mediateka//, Praha: Agosto Foundation, 2019.)) O iniciatíve Nadácii pre mediálny výskum, ktorá počas 90. rokov v Budapešti zorganizovala dôležité medziodborové sympóziá //The Media Are With Us// (1990) a //MetaForum// (1994-1996), sú prístupné videozáznamy a kusá dokumentácia. | {{Studio erte festival Nove Zamky 1988.jpg?1070}} \\ |
| | Účastníci 1. festivalu experimentálneho umenia a literatúry, Csemadok, Nové Zámky, 1988. Organizátor festivalu: Štúdio erté. Foto: Ondrej Berta. |
| | |
| | {{transmusic_comp_1990.jpg?1070}} \\ |
| | Transmusic comp.: koncert na nádvorí Bratislavského hradu pri príležitosti konferencie a výstavy Umenie proti totalite, 1990. Foto: Ján Meliš, archív Michala Murina. |
| | |
| | V úvode spomínané Štúdio erté pôsobilo v poliach intermediálneho umenia, performance a experimentálnej poézie v Nových Zámkoch, kde od r. 1988 organizovalo každoročný festival //Transart Communication//. Jeho činnosť bola zdokumentovaná v knižnom zborníku.((Gábor Hushegyi, Zsolt Sőrés, //Transart Communication: Performance & Multimedia Art. Studio erté 1987-2007//, Bratislava: Kalligram, 2008.)) Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu (SNEH) bola experimentálnym zoskupením spektra tvorcov,((Slovami jej spoluzakladateľa Milana Adamčiaka išlo o “otvorené, dobrovoľné záujmové združenie profesionálnych i neprofesionálnych záujemcov o prieskum, podporu, podnecovanie, projektovanie, prezentáciu, propagáciu a presahovanie nekonvenčných, málo známych, nedostatočne evidovaných, nových a experimentálnych prístupov, iniciatív a aktivít v aha-sfére. Združuje profesionálnych i neprofesionálnych hudobníkov rôznych oblastí hudby, skladateľov, tvorcov akustických a pod. projektov, výrobcov a konštruktérov zvukových nástrojov všetkého druhu, dramatických, literárnych a výtvarných umelcov zasahujúcich do aha-sféry, vedeckých, odborných a technických pracovníkov z rôznych oblastí hudby, hudobnej vedy a výchovy, akustiky, elektroniky, bioakustiky a ekoakustiky atď., ako i všetkých milovníkov nekonvenčnej hudby.” (Milan Adamčiak, in: //Avalanches 1990-95//, 1995, s. 5) )) ktoré o.i. zorganizovalo medzinárodné festivaly //FIT – Festival intermediálnej tvorby// (1991, 1992) a //Sound Off// (1995-2003). Aktivity SNEH-u a príbuzného ansámblu Transmusic Comp. pôsobiacich z Bratislavy sú sumarizované v zborníku z roku 1996.((Michal Murin (ed.), //Avalanches 1990-95. Zborník spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu//, Bratislava: SNEH, 1995.)) Tvorbu ich zakladateľa Milana Adamčiaka dôklade zmapoval a zdokumentoval v štvorzväzkovej publikácii člen oboch zoskupení Michal Murin, ktorý s ním spolupracoval od konca 80-tych rokov.((Michal Murin (ed.), //Milan Adamčiak: Archív I-IV//, Košice: Dive Buki, 2011-2016.)) Podobne aktivity Centra pre metamédia Plasy v kláštore Plasoch pri Plzni, ktoré poskytovalo “možnosti medziodborovej spolupráce pre umelcov, teoretikov a študentov”,(([[http://web.archive.org/web/19971008033603/http://www.terminal.cz/~eyescrat/metamedia/enc_czech/|Centrum pro Metamedia Plasy]], 1997.)) najmä formou sympózií a festivalov pod hlavičkou Hermit (1992-1999), boli nedávno skompilované v digitálnom katalógu ich koordinátorom Milošom Vojtěchovským.((“Hermit Foundation and Center for Metamedia Plasy. Documentation from the CMP Archives, 1992 – 1999”, //Agosto Foundation: mediateka//, Praha: Agosto Foundation, 2019.)) O iniciatíve Nadácii pre mediálny výskum, ktorá počas 90. rokov v Budapešti zorganizovala dôležité medziodborové sympóziá //The Media Are With Us// (1990) a //MetaForum// (1994-1996), sú prístupné videozáznamy a kusá dokumentácia. |
| |
| Sociálne siete týchto iniciatív sa do určitej miery prekrývali, aj napriek tomu, že gro ich aktivít sa navzájom do veľkej miery líšilo. Pre Plasy to boli dlhodobé rezidenčné pobyty a tvorivé sympóziá viazané na špecifickosť miesta cisterciánskeho kláštora z 12. storočia zasadeného do českého vidieka. Záber Štúdia erté sa z experimentálnej poézie ubral smerom k umeniu akcie a performance, prezentovaného v interiéroch a uliciach slovensko-maďarského malomesta. Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu zase v slovenskej metropole organizovala koncerty a performance prekračujúce zavedené hranice hudobných žánrov. Budapeštianska Nadácia pre mediálny výskum sa venovala predovšetkým umeleckému výskumu spoločenskej role televízie a sieťových médií formou diskurzívnych sympózií a spolu-prevádzkovania sieťovej platformy Nettime. I keď estetické stratégie prezentované na ich podujatiach zaberali veľmi široké pole, ich spoločného menovateľa v tejto rovine možno nájsť v špecifickom vzťahu umenia a občianstva. Do istej miery tieto iniciatívy nadväzovali na predrevolučné antipolitické tendencie, ktorých formou politiky bolo "skôr demokratizovať spoločnosť ako štát". Periodicitou podujatí, akceptovaním miestnych podmienok a neformálnemu prepájaniu medzi aktérmi a publikom sa stali možnosťou alternatívy k tvorbe určenej pre anonymných konzumentov umenia. Tieto umelecké komunity zároveň vytvorili alternatívu k chápaniu umenia a tvorby ako výrazu existenciálnych vrstiev a individuálnej slobody. V strednej a východnej Európe sa toto introspektívne poňatie spája s atmosférou a situáciou neoficiálneho a alternatívneho umenia a spoločnosti najmä v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zmysel tvorby v prostredí umeleckých komunitných iniciatív 90. rokov sa ale netýkal len dlhodobej organizačnej činnosti, ale dal sa pozorovať aj v rovine estetických stratégií u diel. Za všetkých môže pre účel širšej analýzy poslúžiť tvorba Milana Adamčiaka. | Sociálne siete týchto iniciatív sa do určitej miery prekrývali, aj napriek tomu, že gro ich aktivít sa navzájom do veľkej miery líšilo. Pre Plasy to boli dlhodobé rezidenčné pobyty a tvorivé sympóziá viazané na špecifickosť miesta cisterciánskeho kláštora z 12. storočia zasadeného do českého vidieka. Záber Štúdia erté sa z experimentálnej poézie ubral smerom k umeniu akcie a performance, prezentovaného v interiéroch a uliciach slovensko-maďarského malomesta. Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu zase v slovenskej metropole organizovala koncerty a performance prekračujúce zavedené hranice hudobných žánrov. Budapeštianska Nadácia pre mediálny výskum sa venovala predovšetkým umeleckému výskumu spoločenskej role televízie a sieťových médií formou diskurzívnych sympózií a spolu-prevádzkovania sieťovej platformy Nettime. I keď estetické stratégie prezentované na ich podujatiach zaberali veľmi široké pole, ich spoločného menovateľa v tejto rovine možno nájsť v špecifickom vzťahu umenia a občianstva. Do istej miery tieto iniciatívy nadväzovali na predrevolučné antipolitické tendencie, ktorých formou politiky bolo "skôr demokratizovať spoločnosť ako štát". Periodicitou podujatí, akceptovaním miestnych podmienok a neformálnemu prepájaniu medzi aktérmi a publikom sa stali možnosťou alternatívy k tvorbe určenej pre anonymných konzumentov umenia. Tieto umelecké komunity zároveň vytvorili alternatívu k chápaniu umenia a tvorby ako výrazu existenciálnych vrstiev a individuálnej slobody. V strednej a východnej Európe sa toto introspektívne poňatie spája s atmosférou a situáciou neoficiálneho a alternatívneho umenia a spoločnosti najmä v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zmysel tvorby v prostredí umeleckých komunitných iniciatív 90. rokov sa ale netýkal len dlhodobej organizačnej činnosti, ale dal sa pozorovať aj v rovine estetických stratégií u diel. Za všetkých môže pre účel širšej analýzy poslúžiť tvorba Milana Adamčiaka. |
| |
| ==== Poznámky ==== | ==== Poznámky ==== |
| | |
| | ~~NOTOC~~ |
| |