| V jarné popoludnie, niekoľko mesiacov po Nežnej revolúcii, sa okoloidúcim pred novozámockým Domom kultúry na Hlavnom námestí naskytol nevšedný výjav. Trojica postáv v oblekoch predišla pred hlúčik ľudí. Pred každou z nich sa týčil stojan s partitúrou, za ich chrbtami stál kovový smetný kôš vedľa dvojice betónových miešačiek. Na miešačky smerovali mikrofóny, napojené na mohutné reproduktory po stranách ad hoc javiska. Šlo o akýsi recesistický orchester. Účinkujúci sa poklonili. Jeden vytiahol zo svojho púzdra na husle gumené kladivo, zadal pokyn kolegyni k spusteniu jednej z miešačiek, z ktorej začala rinčať voda s rachotajúcim kamením. Kladivár začal pomaly, rituálne búšiť do koša, a za moment bola v pohybe i druhá miešačka. Vzápätí vymenil kladivo za dirigentskú paličku a vydal ďalší pokyn svojím kolegom. Tí začali do miešačiek prikladať piesok, rytmicky si odklepávajúc lopaty o ich otvor. Námestie sa na pár minút ponorilo do chrašťavej zvukovej kulisy s dunivými údermi. Keď sa impromptu koncert chýlil ku koncu, jeden z účinkujúcich zdvihol zo zeme dve fľaše sódy na úroveň svojej hlavy a jačiac do mikrofónu ich na ňu vyprázdnil. | V jarné popoludnie, niekoľko mesiacov po Nežnej revolúcii, sa okoloidúcim pred novozámockým Domom kultúry na Hlavnom námestí naskytol nevšedný výjav. Trojica postáv v oblekoch predišla pred hlúčik ľudí. Pred každou z nich sa týčil stojan s partitúrou, za ich chrbtami stál kovový smetný kôš vedľa dvojice betónových miešačiek. Na miešačky smerovali mikrofóny, napojené na mohutné reproduktory po stranách ad hoc javiska. Šlo o akýsi recesistický orchester. Účinkujúci sa poklonili. Jeden vytiahol zo svojho púzdra na husle gumené kladivo, zadal pokyn kolegyni k spusteniu jednej z miešačiek, z ktorej začala rinčať voda s rachotajúcim kamením. Kladivár začal pomaly, rituálne búšiť do koša, a za moment bola v pohybe i druhá miešačka. Vzápätí vymenil kladivo za dirigentskú paličku a vydal ďalší pokyn svojím kolegom. Tí začali do miešačiek prikladať piesok, rytmicky si odklepávajúc lopaty o ich otvor. Námestie sa na pár minút ponorilo do chrašťavej zvukovej kulisy s dunivými údermi. Keď sa impromptu koncert chýlil ku koncu, jeden z účinkujúcich zdvihol zo zeme dve fľaše sódy na úroveň svojej hlavy a jačiac do mikrofónu ich na ňu vyprázdnil. |
| Aktivity samoorganizovaných umeleckých iniciatív v porevolučnom období sa v tomto ohľade javia ako efemérne, okrajové snahy bez veľkého vplyvu. Pritom ale mali s SCCA aj čosi spoločné: zdieľali demokratické ideály, zaoberali sa praxou súčasného umenia, registrovali vznik internetu a boli tiež orientované medzinárodne. Napriek tomu sa doteraz týmto spoločenstvám nevenovala veľká historická pozornosť, Jedným z dôvodov je azda ich viacodborovosť, kedy sa ich aktivity vymykajú alebo sú len veľmi marginálne v užšie stanovených kategóriách dejín výtvarného umenia, dejín hudby, či kultúrnych dejín. Činnosť mnohých z nich pritom bola do veľkej miery zdokumentovaná a publikovaná z iniciatívy ich dejateľov alebo priamych účastníkov. | Aktivity samoorganizovaných umeleckých iniciatív v porevolučnom období sa v tomto ohľade javia ako efemérne, okrajové snahy bez veľkého vplyvu. Pritom ale mali s SCCA aj čosi spoločné: zdieľali demokratické ideály, zaoberali sa praxou súčasného umenia, registrovali vznik internetu a boli tiež orientované medzinárodne. Napriek tomu sa doteraz týmto spoločenstvám nevenovala veľká historická pozornosť, Jedným z dôvodov je azda ich viacodborovosť, kedy sa ich aktivity vymykajú alebo sú len veľmi marginálne v užšie stanovených kategóriách dejín výtvarného umenia, dejín hudby, či kultúrnych dejín. Činnosť mnohých z nich pritom bola do veľkej miery zdokumentovaná a publikovaná z iniciatívy ich dejateľov alebo priamych účastníkov. |
| V úvode spomínané Štúdio erté pôsobilo v poliach intermediálneho umenia, performance a experimentálnej poézie v Nových Zámkoch, kde od r. 1988 organizovalo každoročný festival //Transart Communication//. Jeho činnosť bola zdokumentovaná v knižnom zborníku.((Gábor Hushegyi, Zsolt Sőrés, //Transart Communication: Performance & Multimedia Art. Studio erté 1987-2007//, Bratislava: Kalligram, 2008.)) Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu (SNEH) bola experimentálnym zoskupením spektra tvorcov,((Slovami jej spoluzakladateľa Milana Adamčiaka išlo o “otvorené, dobrovoľné záujmové združenie profesionálnych i neprofesionálnych záujemcov o prieskum, podporu, podnecovanie, projektovanie, prezentáciu, propagáciu a presahovanie nekonvenčných, málo známych, nedostatočne evidovaných, nových a experimentálnych prístupov, iniciatív a aktivít v aha-sfére. Združuje profesionálnych i neprofesionálnych hudobníkov rôznych oblastí hudby, skladateľov, tvorcov akustických a pod. projektov, výrobcov a konštruktérov zvukových nástrojov všetkého druhu, dramatických, literárnych a výtvarných umelcov zasahujúcich do aha-sféry, vedeckých, odborných a technických pracovníkov z rôznych oblastí hudby, hudobnej vedy a výchovy, akustiky, elektroniky, bioakustiky a ekoakustiky atď., ako i všetkých milovníkov nekonvenčnej hudby.” (Milan Adamčiak, in: //Avalanches 1990-95//, 1995, s. 5) )) ktoré o.i. zorganizovalo medzinárodné festivaly //FIT – Festival intermediálnej tvorby// (1991, 1992) a //Sound Off// (1995-2003). Aktivity SNEH-u a príbuzného ansámblu Transmusic Comp. pôsobiacich z Bratislavy sú sumarizované v zborníku z roku 1996.((Michal Murin (ed.), //Avalanches 1990-95. Zborník spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu//, Bratislava: SNEH, 1995.)) Tvorbu ich zakladateľa Milana Adamčiaka dôklade zmapoval a zdokumentoval v štvorzväzkovej publikácii člen oboch zoskupení Michal Murin, ktorý s ním spolupracoval od konca 80-tych rokov.((Michal Murin (ed.), //Milan Adamčiak: Archív I-IV//, Košice: Dive Buki, 2011-2016.)) Podobne aktivity Centra pre metamédia Plasy v kláštore Plasoch pri Plzni, ktoré poskytovalo “možnosti medziodborovej spolupráce pre umelcov, teoretikov a študentov”,(([[http://web.archive.org/web/19971008033603/http://www.terminal.cz/~eyescrat/metamedia/enc_czech/|Centrum pro Metamedia Plasy]], 1997.)) najmä formou sympózií a festivalov pod hlavičkou Hermit (1992-1999), boli nedávno skompilované v digitálnom katalógu ich koordinátorom Milošom Vojtěchovským.((“Hermit Foundation and Center for Metamedia Plasy. Documentation from the CMP Archives, 1992 – 1999”, //Agosto Foundation: mediateka//, Praha: Agosto Foundation, 2019.)) O iniciatíve Nadácii pre mediálny výskum, ktorá počas 90. rokov v Budapešti zorganizovala dôležité medziodborové sympóziá //The Media Are With Us// (1990) a //MetaForum// (1994-1996), sú prístupné videozáznamy a kusá dokumentácia. | V úvode spomínané Štúdio erté pôsobilo v poliach intermediálneho umenia, performance a experimentálnej poézie v Nových Zámkoch, kde od r. 1988 organizovalo každoročný festival //Transart Communication//. Jeho činnosť bola zdokumentovaná v knižnom zborníku.((Gábor Hushegyi, Zsolt Sőrés, //Transart Communication: Performance & Multimedia Art. Studio erté 1987-2007//, Bratislava: Kalligram, 2008.)) Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu (SNEH) bola experimentálnym zoskupením spektra tvorcov,((Slovami jej spoluzakladateľa Milana Adamčiaka išlo o “otvorené, dobrovoľné záujmové združenie profesionálnych i neprofesionálnych záujemcov o prieskum, podporu, podnecovanie, projektovanie, prezentáciu, propagáciu a presahovanie nekonvenčných, málo známych, nedostatočne evidovaných, nových a experimentálnych prístupov, iniciatív a aktivít v aha-sfére. Združuje profesionálnych i neprofesionálnych hudobníkov rôznych oblastí hudby, skladateľov, tvorcov akustických a pod. projektov, výrobcov a konštruktérov zvukových nástrojov všetkého druhu, dramatických, literárnych a výtvarných umelcov zasahujúcich do aha-sféry, vedeckých, odborných a technických pracovníkov z rôznych oblastí hudby, hudobnej vedy a výchovy, akustiky, elektroniky, bioakustiky a ekoakustiky atď., ako i všetkých milovníkov nekonvenčnej hudby.” (Milan Adamčiak, in: //Avalanches 1990-95//, 1995, s. 5) )) ktoré o.i. zorganizovalo medzinárodné festivaly //FIT – Festival intermediálnej tvorby// (1991, 1992) a //Sound Off// (1995-2003). Aktivity SNEH-u a príbuzného ansámblu Transmusic Comp. pôsobiacich z Bratislavy sú sumarizované v zborníku z roku 1996.((Michal Murin (ed.), //Avalanches 1990-95. Zborník spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu//, Bratislava: SNEH, 1995.)) Tvorbu ich zakladateľa Milana Adamčiaka dôklade zmapoval a zdokumentoval v štvorzväzkovej publikácii člen oboch zoskupení Michal Murin, ktorý s ním spolupracoval od konca 80-tych rokov.((Michal Murin (ed.), //Milan Adamčiak: Archív I-IV//, Košice: Dive Buki, 2011-2016.)) Podobne aktivity Centra pre metamédia Plasy v kláštore Plasoch pri Plzni, ktoré poskytovalo “možnosti medziodborovej spolupráce pre umelcov, teoretikov a študentov”,(([[http://web.archive.org/web/19971008033603/http://www.terminal.cz/~eyescrat/metamedia/enc_czech/|Centrum pro Metamedia Plasy]], 1997.)) najmä formou sympózií a festivalov pod hlavičkou Hermit (1992-1999), boli nedávno skompilované v digitálnom katalógu ich koordinátorom Milošom Vojtěchovským.((“Hermit Foundation and Center for Metamedia Plasy. Documentation from the CMP Archives, 1992 – 1999”, //Agosto Foundation: mediateka//, Praha: Agosto Foundation, 2019.)) O iniciatíve Nadácii pre mediálny výskum, ktorá počas 90. rokov v Budapešti zorganizovala dôležité medziodborové sympóziá //The Media Are With Us// (1990) a //MetaForum// (1994-1996), sú prístupné videozáznamy a kusá dokumentácia. |