Differences

This shows you the differences between two versions of the page.

Link to this comparison view

Next revision
Previous revision
trhovy_liberalizmus [2023/06/02 17:10] – created dusantrhovy_liberalizmus [2023/06/04 16:12] (current) dusan
Line 1: Line 1:
-==Trhový liberalizmus==+\\
  
-Rakúsky historik Philipp Ther v knihe //Europe Since 1989: A History// opisuje proces, v ktorom neoliberálne riešenia získali prevahu najprv medzi ekonomickými expertami, a neskôr i v širšom politickom poli.((Philipp Ther, //Europe Since 1989: A History//, Princeton University Press, 2016.)) Počas ekonomických kríz v 80-tych rokoch sa dlhy stredoeurópskych krajín voči západným krajinám vyšplhali do závratných výšin a úroky bránili regiónu v raste. Poliakom, Maďarom a Čechom a neskôr i Slovákom boli neoliberálne tézy predané medzinárodnými finančnými inštitúciami a think tankami Jeffreyho Sachsa či Miltona Friedmana ako jediný spôsob, ktorý im umožní splatiť aspoň časť z týchto dlhov. Vychádzali z tzv. Washingtonského konsenzu z r. 1989 medzi Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom, americkým Ministerstvom financií a republikánskymi senátormi. Ther tézy sumarizuje ako triádu liberalizácie, deregulácie a privatizácie. V 90-tych rokoch sa o ňu pokúsila každá európska postkomunistická krajina, poväčšine s neočakávanými následkami. Ideologickými referenčnými hodnotami neoliberalizmu boli podľa Thera primát ekonomiky, minimálne vládne zásahy do podnikania (jeden z motívov rozsiahlej privatizácie) a koncept ľudí ako homo oeconomicus. Až neskôr sa ukázalo, že stredná a východná Európa poslúžila ako testovacie laboratórium pre transformačný rámec pôvodne šitý na mieru krajín Latinskej Ameriky. Šlo do veľkej miery o experiment na obyvateľstve, ktoré sa malo stať živým dôkazom toho, že trhový fundamentalizmus zákonite vedie k slobode a prosperite.+==Bezhraničná ekonomická moc== 
 + 
 +DB: Rakúsky historik Philipp Ther v knihe //Europe Since 1989: A History// opisuje proces, v ktorom neoliberálne riešenia získali prevahu najprv medzi ekonomickými expertami, a neskôr i v širšom politickom poli.((Philipp Ther, //Europe Since 1989: A History//, Princeton University Press, 2016.)) Počas ekonomických kríz v 80-tych rokoch sa dlhy stredoeurópskych krajín voči západným krajinám vyšplhali do závratných výšin a úroky bránili regiónu v raste. Poliakom, Maďarom a Čechom a neskôr i Slovákom boli neoliberálne tézy predané medzinárodnými finančnými inštitúciami a think tankami Jeffreyho Sachsa či Miltona Friedmana ako jediný spôsob, ktorý im umožní splatiť aspoň časť z týchto dlhov. Vychádzali z tzv. Washingtonského konsenzu z r. 1989 medzi Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom, americkým Ministerstvom financií a republikánskymi senátormi. Ther tézy sumarizuje ako triádu liberalizácie, deregulácie a privatizácie. V 90-tych rokoch sa o ňu pokúsila každá európska postkomunistická krajina, poväčšine s neočakávanými následkami. Ideologickými referenčnými hodnotami neoliberalizmu boli podľa Thera primát ekonomiky, minimálne vládne zásahy do podnikania (jeden z motívov rozsiahlej privatizácie) a koncept ľudí ako homo oeconomicus. Až neskôr sa ukázalo, že stredná a východná Európa poslúžila ako testovacie laboratórium pre transformačný rámec pôvodne šitý na mieru krajín Latinskej Ameriky. Šlo do veľkej miery o experiment na obyvateľstve, ktoré sa malo stať živým dôkazom toho, že trhový fundamentalizmus zákonite vedie k slobode a prosperite.
  
 Pre jedného zo strojcov neoliberalizmu Miltona Friedmana bol stredoeurópsky región tak dôležitý, že mu v r. 1990 venoval 45-minútovú televíznu reportáž.(([[https://www.youtube.com/watch?v=pt2uGkuD_uU|Free to Choose, Vol. 3: Freedom & Prosperity]], 1990.)) Pre jedného zo strojcov neoliberalizmu Miltona Friedmana bol stredoeurópsky región tak dôležitý, že mu v r. 1990 venoval 45-minútovú televíznu reportáž.(([[https://www.youtube.com/watch?v=pt2uGkuD_uU|Free to Choose, Vol. 3: Freedom & Prosperity]], 1990.))
  
-{{ youtube>pt2uGkuD_uU?full}} \\+\\ {{youtube>pt2uGkuD_uU?full}}  \\
  
 Na bankete západných lobistov s maďarskými byrokratmi Friedman upokojuje obavy miestnych z rozpredania krajiny jednoduchou formulou:((//Free to Choose, Vol. 3//, 1990, segment 18:36-19:52.)) Na bankete západných lobistov s maďarskými byrokratmi Friedman upokojuje obavy miestnych z rozpredania krajiny jednoduchou formulou:((//Free to Choose, Vol. 3//, 1990, segment 18:36-19:52.))
Line 24: Line 26:
  
 Pokusy o socialistickú demokraciu však boli odstavené, a ich odkaz sa začal prehodnocovať až s krízou neoliberálnej doktríny po finančnej kríze r. 2008. Vracajú sa k nim v posledných rokoch nielen novinári a historici,((Matěj Metelec, [[https://www.advojka.cz/archiv/2017/2/dedictvi-charty-77|"Dědictví Charty 77. O vztahu současné levicové opozice k disentu"]], //A2//, č. 2, 2017. Viz. tiež články Michala Kopečka, Vítězslava Sommera, časopis //Kontradikce//, atď.)) ale aj súčasná politická ľavica: v Čechách strana Levice a hnutie Budoucnost, v Maďarsku Párbeszéd (Dialóg), atď.(([[https://jsmelevice.cz/]], [[https://volim-budoucnost.cz/]], [[https://parbeszedmagyarorszagert.hu/]])) Pokusy o socialistickú demokraciu však boli odstavené, a ich odkaz sa začal prehodnocovať až s krízou neoliberálnej doktríny po finančnej kríze r. 2008. Vracajú sa k nim v posledných rokoch nielen novinári a historici,((Matěj Metelec, [[https://www.advojka.cz/archiv/2017/2/dedictvi-charty-77|"Dědictví Charty 77. O vztahu současné levicové opozice k disentu"]], //A2//, č. 2, 2017. Viz. tiež články Michala Kopečka, Vítězslava Sommera, časopis //Kontradikce//, atď.)) ale aj súčasná politická ľavica: v Čechách strana Levice a hnutie Budoucnost, v Maďarsku Párbeszéd (Dialóg), atď.(([[https://jsmelevice.cz/]], [[https://volim-budoucnost.cz/]], [[https://parbeszedmagyarorszagert.hu/]]))
- 
-//Dušan Barok//